Krátka myšlienka pocitu, ktorý som dostal pri obede.

Autor: Peter Čonka | 30.11.2012 o 14:10 | (upravené 30.11.2012 o 14:23) Karma článku: 3,51 | Prečítané:  636x

Istý čas mám možnosť pozorovať človeka, ktorý je pred koncom svojho života. Pozorovať v rámci jeho správania a nedostatkov ovplyvnených "starobou".

 

Istý čas mám možnosť pozorovať človeka, ktorý je pred koncom svojho života. Pozorovať v rámci jeho správania a nedostatkov ovplyvnených "starobou".

Staroba je hlavný dôvod, prečo píšem tento dokument a chcem sa podeliť s tým na čo som prišiel. Článok vznikol na základe pozastavenia sa a hľadania zdroja staroby v ľudskom organizme. Tomuto článku predchádzalo minimálne 1 rok intenzívneho vzdelávania v oblasti osobnostného rozvoja, ľudskej psychiky a vzťahov medzi ľuďmi a 3 roky od úplného začiatku venovania sa týmto témam.

Biológia pojednáva o živých organizmoch a aj o tom ako ľudské bunky začínajú odumierať už pri pôrode, čo je celkom paradoxné pochopiť z bežného hľadiska. Nie som doktor, biovedec ani psychlóg či psychiater ani nechcem aby ste tento dokument brali ako nejakú profesionálnu vedeckú prácu. Je to môj postreh opísaný mojou osobou takou aká je.  Základný princíp pochopenia tohto textu je pochopiť, že človek neprešiel pri narodení pečiatkovacím procesom a bol mu jeho osud daný vopred bez upovedomenia daného človeka. Takúto teóriu pre niekoho nie je ľahké priznať a jedno čo viem je, že neviem prinútiť chcieť človeka pochopiť veci. A ani to nezávisí na mne. Ľudia žijú životy a mnoho času venujú nariekaním a obviňovaním druhých alebo dokonca samotného života z nespravodlivosti. 100% takýchto ľudí vedie život, ktorý možno aj nazývajú šťastný ale nie je a "jednoduchá" skúška správnosti (ktorá ale bohužiaľ vyžaduje celý život) je pozorovanie takýchto ľudí v poslednom ťažení síl ako ľutujú veci, ktoré nespravili v živote. Najhoršia vec, priam katastrofálna je ak človek ukončí svoj život otázkou: "Nebol celý môj život len omyl?"

Telo a organizmus sa vyvíja od oplodnenia vajíčka  až po smrť človeka, možno nie fyzicky ale psychicky áno. Každý vie, že čím máme viac rokov sme starší. Určite každý pozná rôznych ľudí a stretol sa už s každou vekovou kategóriou a tak mi môžete dať za pravdu, že nie každý sme rovnaký. Videl som 30 r. človeka, ktorý vyzeral ako 55 r. ale aj 62 r. človeka čo vyzerá ako 40 r. Je mnoho ľudí a každý sme iný a hlavne v tomto pohľade. Úzko späté s týmto javom je slovíčko zdravie. A poväčšine prípadov(99,99%) je to tak, že ľudia čo vyzerajú na 60 r. a majú 50 r. majú problém s týmto slovíčkom. Na druhej strane ľudia s počtom rokov 60 vyzerajúc na 40 r. s týmto slovíčkom žiaden problém nemajú.

Prečo je to tak?

Na začiatku som spomenul osobu, ktorá je na sklonku života a prinútila ma dať mozgové pochody do pohybu od prvých dní, odkedy som mal tu česť ju pozorovať. Prišiel som na to, že podľa mňa je udávanie rokov človeka iba zabehnutá vec, ktorá má dlhú tradíciu až ku samým koreňom civilizácie. V dnešnej dobe informačného veku v 21. storočí, mi to príde iba ako ďalší negatívny vplyv v uvažovaní/myslení a následnom rozvoji myslenia ľudí počas svojho životného poslania na Zemi. Takto si ľudia vedia určiť svoje hranice kedy je už neskoro na robenie istých vecí v živote, no podľa mňa je to totálna somarina. Mnoho ľudí žije obľúbeným výrokom: "Si taký starý ako sa cítiš." A čím viac nad týmto výrokom uvažujem vychádza mi, že je to pravda. Človek na sklonku života, ktorého pozorujem je nemobilný s mysľou bičujúcimi predstavami o dnešnom svete čo mi naháňa strach a otvára vo mne negatívne pocity. Navyše ma počuje veľmi slabo a to ma ubíja najviac, keďže  nedokáže prijímať všetky informácie, ktoré mu hovorím. Svet pozná len z rádia, kde sa o živote na Zemi nedozviete nič povzbudzujúce, a od ľudí, ktorí sú ľudské rádiá, z ktorých len veľmi zriedkavo vyjde pozitívny pohľad na svet(aj to v ich povrchnom pozitívnom ponímaní).

Môj pocit o rokoch človeka spájam so zdravím psychickým. Ešte som sa nestretol s definíciou, že čo znamená jeden ľudský rok a čo znamená celok odžitých rokov na Zemi. Myslím si, že výsledný počet rokov človeka by nemal určovať aký ste už starý - ako Vám starne koža, orgány a už vôbec nie ako staro vyzeráte a kedy sa blížite ku koncu. Ľudské roky by mali určovať počet odžitých rokov v prostredí v ktorom žijete, v ktorom sa vyvíjate/stagnujete, učíte sa/robíte stále to isté, vychutnávate/prežívate život, od počtu vecí, ktoré Vám robia radosť/starosť, od cítených pozitívnych/negatívnych pocitov a hlavne od pochopenia alebo falošného pochopenia pojmu príroda a eko systém, v ktorom má ľudský jedinec možnosť stráviť krásny/príšerný čas - život.

Takže môj nález zdroja staroby je celkom jasný. Je ním, od začiatku neveriaceho, vedouvšetkopreverujúceho ľudstva, ĽUDSKÝ MOZOG zbičovaný, tuho zakotvenými, starými pravidlami a návykmi až do samotnej DNA človeka.

Ponaučenie: Riaďte sa univerzálnymi princípmi žitia a na základe princípov určenými hodnotami v živote.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?